Vzdialené infračervené žiarenie

Za objaviteľa infračerveného žiarenia sa považuje sir William Herschel. V roku 1800 meral teplotu oblasti priliehajúcej k červenej oblasti spektra.

Infračervené žiarenie je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou väčšou ako viditeľné svetlo a kratšou ako mikrovlnné žiarenie. Názov znamená „pod červenou“, pričom červená je farba viditeľného svetla s najdlhšou vlnovou dĺžkou. Infračervené žiarenie zaberá v spektre 3 dekády a má vlnovú dĺžku medzi 760 nm a 1 mm, resp. energiu fotónov medzi 0,0012 a 1,63 eV. Nazýva sa tiež tepelné žiarenie.


Zdrojom infračerveného žiarenia je každý predmet v našom okolí aj živé organizmy.

Výhodou infračerveného vykurovania je, že ľudské telo je v neustálom kontakte so sálavým povrchom, vzniknuté tepelné žiarenie vnikne do tkanív, kde vlastnou energiou stimuluje tkanivá ľudského tela, zlepšuje tým krvný obeh a vytvára pocit vyššieho tepla a komfortu. Naše podlahové vykurovacie systémy zabezpečujú ideálnu teplotu v oblasti nôh, tela a hlavy, oproti klasickému vykurovaniu, kde je najteplejším bodom miestnosti strop. V prípade stropného vykurovania sálavé teplo zabezpečuje príjemný pocit tepla, pričom teplota vzduchu je tiež rovnomerná.

Nahradzuje teplo slnka, a poskytuje nielen dobrý telesný a duševný stav, ale priaznivo pôsobí aj na naše zdravie. Na liečebné účely ho najprv začali používať v Japonsku v 70-tych rokoch. Infračervené žiarenie je čisté, ohrievacie žiarenie. Nespôsobuje nepríjemné prehriatie pokožky, ale dostane sa k hlbším vrstvám tkanív a tam vyvíja svoj pozitívny vplyv. Molekuly indukuje vlastnou energiou, čím sa v tkanivách vytvorí vyšší stupeň energie, čo sprevádzajú úmerné fyziologické zmeny, napr. Zlepšenie zásobovania krvou, uvoľnenie svalov, zmiernie bolesti. Z toho vyplýva zvláštnosť vykurovania infračerveným žiarením: k dosiahnutiu rovnakého pocitu komfortu, je možné o toľko znížiť teplotu vzduchu, o koľko je vyššia vyžarujúca teplota vyžarujúcej plochy.